História tratí električiek v rokoch 1893 až 1949

1893

- Povolenie Uhorského ministerstva na výstavbu elektrickej mestskej železnice.

1894

9. júl :
- Uzavretie zmluvy medzi mestským magistrátom slobodného kráľovského mesta Prešporok a firmami Lindheim a spol. Viedeň Ganz a spol. Budapešť o ponechaní mestských pozemkov - bezplatnom používaní verejných pouličných priestorov na uloženie koľajníc elektrickej železnice na 50 rokov. Podľa zmluvy sa mali realizovať trate A., B., C.
Trať A. Hlavná trať : dunajské nábrežie (Nábr. arm. gen. L. Svobodu) - stanica Kráľovských uhorských štátnych dráh (Hlavná stanica)
Trať B. Odbočujúce trate z hlavnej trate A. :
a. : Odbočujúca trať k Novomestskej stanici (Žel stanica Bratislava - Nivy) : v zmluve boli dve varianty trate 1.) Tržné nám. (Nám. SNP) - Špitálska - Poľná ulica - Novomestská stanica
2.) odbočenie cez Barošovu (ul. Ľ. Štúra) - Justiho rad (Dostojevského rad) - Novomestská stanica Realizoval sa druhý variant.
b. : Odbočujúca trať k Filiálnej stanici : Tržné nám. (Nám. SNP) - Špitálska ulica - Krížna ulica - Filiálna stanica
Trať C. Vedľajšie trate :
a. : trať k továrni Dynamit - Nobel (Istrochem)
b. : trať k Rothovej patrónovej továrni (Patrónka) - namiesto tejto trate bola vybudovaná trolejbusová (1909 - 1915 prevádzka)

1895

Máj :
- Budovanie prvého úseku trate od nábrežia po Barošovu ul. (Štúrovu ul.).
14. august :
- Vykonanie technicko - bezpečnostnej skúšky na celej trati, dočasne skončenej pri hoteli Medveď na ulici Štefánie (Štefánikova ul.).
27. august :
- Odovzdanie trate verejnosti.
September :
- Dokončenie úseku trate od hotela Medveď na dnešnej Štefánikovej ulici po Hlavnú stanicu.
- Celá trať merala 3125 metrov a bola postavená s rozchodom 1000 mm.

1896

- Uvedenie odbočných tratí do prevádzky :
Odbočná trať k Filiálnej stanici - 1520 m s dvoma výhybňami.
Odbočná trať k Novomestskej stanici - 1660 m .

1899

- Uvedenie vedľajšej trate z Nám. kráľa Ľudovíta (Hurbanovo nám.) cez Uhorskú ul. (Obchodnú) k tabakovej továrni (Legionárska ul.) do prevádzky. Trať bola jednokoľajná, s dlžkou 1409 m.
- Výstavba čiastočného zdvojkoľajnenia hlavnej trate v úseku od Ružovej ul. (Jesenského) až po cestu arcikniežaťa Fridricha (Suché mýto).
- Zriadenie manipulačnej spojky v dolnej časti Tržného nám. (Nám. SNP).

1905

- Zriadenie druhého koľajového prepojenia vedľajšej trate na Uhorskej ul. (Obchodnej ul.) s hlavnou traťou zo smeru od Hlavnej stanice.
- Oprava el. trate na ul. Štefánie (Štefánikova ul.).

1906

- Rekonštrukcia tratí a vedenia.

1907

- Zdvojkoľajnenie hlavnej trate v úseku Mestské divadlo - výhybňa na Rybnom nám.

1910

- Vybudovanie vedľajšej trate k továrni Dynamit - Nobel. Trať bola pokračovanie trate od Krajinskej cesty (Radlinského), Račišdorfskou cestou a pozdĺž železnice na Trnavu. Trať bola jednokoľajná, s výhybňami. Celková dížka trate bola 3639 m, s manipulačnou spojkou po Endlicherovej ul. (medzi štátnou nemocnicou a Floriánskym nám.) o dĺžke 248 m.

1920

- Oprava vedenia a výhybiek, aj napriek veľkým finančným ťažkostiam podniku.

1925

27. júl :
- Podľa novej zmluvy BMEŽ s mestom, musí BMEŽ rekonštruovať a upraviť trate mestskej železnice takto :
- trať A v celej dĺžke prebudovať na dvojkoľajnú
- trať B predĺžiť cez Nám. republiky (Nám. SNP) - Ružovú ulicu (Jesenského) - Palackého sady (Hviezdoslavovo nám.) - Vitézovu ul. (Podhradie - kostolík) : zmena sa uskutočnila od 13. decembra.
- trať C zdvojkoľajniť úsek trate cez Nám. republiky (Nám. SNP) - Štátna nemocnica, smerovanie trate zmeniť cez bývalú manipulačnú spojku na Endlicherovej (Americké nám.) - Špitálsku - Nám. republiky (Nám. SNP). Mesto dalo v zmluve súhlas aby sa po vybudovaní dvojkoľajnej trate na Špitálskej ulici zastavila premávka v úseku Blumentálsky kostol - Uhorská ulica (Obchodná ul.) - Michalská brána.
- trať E skrátiť z dôvodov zmeny na trati A. Linka premávala v úseku Ministerstvo financií (Ministerstvo vnútra SR) po Novomestskú stanicu (Žel. stanica Bratislava - Nivy) : zmena sa uskutočnila od 1. novembra.
- V zmluve bolo napísané, že trať mestskej elektrickej železnice treba vybudovať do Záhradného mesta (Karlovej Vsi). Túto trať začalo mesto budovať hneď po vzniku ČSr ako núdzovú prácu, ale nevedelo ju dostavať.

1926

- Skončila premávka po Uhorskej ulici.

1927

- Skončila rekonštrukcia tratí na dvojkoľajné, ktorá sa uskutočnila v rokoch 1925 - 1927, na týchto úsekoch : - Štefánikovo mýto (križovatka ulíc Pražská - Šancová - Štefánikova) - po Hlavnú stanicu.
- Koniec Palackého sadu (Hviezdoslavovo nám.) po začiatok Simonyiho radu (dunajské nábrežie na podhradí - bývalá Kunigfelderova ul.).
- Prvý krát na území ČS sa použil progresívny spôsob zvárania stykov žliabkových koľajníc elektrotermitom. - Skončila sa rekonštrukcia trate k dynamitovej továrni (Istrochem).

1928

- Vykonala sa stavebná úprava električkového depa na Prístavnej ulici (Pribinova ul.) pre potreby garážovania autobusov.

1929

- Podľa zmluvy z roku 1925 bola BEÚS povinná vybudovať do troch rokov trať do Záhradného mesta, na čo im mala slúžiť iba úzka cesta pod svahom Dunaja. V regulačnom pláne sa uvažovalo o zásype časti riečišťa Dunaja od Podhradského nábr. až po vilu Lafranconi. Stavba sa prefinančné ťažkosti niekoľkokrát zastavila a nakoniec sa úplne zastavila. Na naliehanie obyvateľov z oblasti za Podhradským nábr. a Karlovej Vsi mesto nútilo BEÚS zriadiť aspoň autobusovú dopravu. Spoločnosť BEÚS sa rozhodla investovať do výstavby elektrickej železnice a preto ponúkla mestu tento návrh :
1. - Na základe predloženého zoznamu spoločnosťou BEÚS mesto ponechá zdarma celý základ a materiál nákladnej železnice.
2. - Spoločnosť BEÚS pomocou tohoto materiálu do dvoch mesiacov vybuduje električkovú trať ako predĺženie existujúcej trate B.
3. - Spoločnosť BEÚS zakúpi pre túto trať dva elektrické vlaky, zostavené z motorového vozňa a dvoch vlečniakov.
4. - Spoločnosť zavedie lokálnu dopravu zabezpečovanú vo všedné dni niekoľkými vlakmi ráno, napoludnie a večer. Doprava cez víkend a cez sviatky, bude zabezpečovaná celý deň.
5. - Spoločnosť sa zaväzuje odovzdať celú stavbu elektrickej železnice zdarma mestu, ak mesto v roku 1945 odkúpi BMEŽ.
7. september :
- Začala sa premávka na novovybudovanom úseku trati v úseku po vilu Lafranconi.
27. september :
- Začiatok premávky na celej trati.
- Trať viedla úzkou ulicou od Vitézovej ulice, Podhradským nábr., od úrovne dnešného tunela tesne popod svahom, pričom stúpanie obchádzala prechodom na ľavú stranu k brehu Dunaja a vyústila znova na cestu pri vile Lafranconi a pokračovala ďalej po pravej strane Karloveskej cesty. Trať bola jednokoľajná, s výhybňou pred a pod vysokoškolským internátom (FTVŠ). Kôli bezpečnosti bola v strede úseku svetelná signalizácia, ktorá sa rozsvietila, ak z ktorejkoľvek strany vošla do úseku súprava. Trať merala 2650 m.

1933

1. júl :
- Otvorenie trate na Tehelné pole. Trať bola dvojkoľajná, okrem prechodu cez železničné teleso, kde ostala jednokoľajná trať až do roku 1937. Okrem hlavnej žel. trate križovala aj vlečkovú trať do Ludwigovho mlyna, kde bol jednokoľajný úsek asi o dĺžke 70 metrov.

1937

- Rekonštruovala sa trať B, pričom sa použili žliabkové koľaje a vložilo sa druhé kríženie so železnicou pri Filiálnej stanici. Takto sa trať B stala dvojkoľajná.

1938

9. júl :
- Skončila sa prestavba električkovej trate v dolnej časti Nám. republiky (Nám. SNP). Pri úprave tejto vtedy najhlavnejšej a najfrekventovanejšej križovatky mesta bolo treba vybudovať tri nástupištia a tretiu staničnú koľaj, pretože sa tu križovali tri trate elektrickej železnice.

1940

- Pred Hlavnou stanicou sa upravilo priestranstvo a preložili sa koľaje mestskej elektrickej železnice pod železničný násyp z pravej strany cesty na ľavú.

1943

- Bola predĺžená električková trať od Novej doby po Zátišie v dĺžke 1200 metrov, ale pre nedostatok vozidiel nebola uvedená do premávky.

1948

15. október :
- Skončila sa výstavba jednokoľajového obratiska na Hlavnej stanici, čím sa odbúralo nepraktické posunovanie vlečných vozňov. Výstavba prebiehala od 1. septembra do 15. októbra. 20. október :
- Začala sa úprava koľajovej siete na Suchom mýte, kde dopravnú situáciu komplikoval ostrý oblúk. Preto bolo potrebné zbúrať v oblúku stojací dom a cestu vyrovnať. Zbúraniu domu pravdepodobne napomohlo aj jeho veľké poškodenie bombardovaním cez vojnu. Práce trvali do 28. októbra 1948.

1949

- Začala sa prestavba jednokoľajnej trate v úseku Karlova Ves - Dynamitka, ktorá ostala ako jediná jednokoľajná trať. Úplná prestavba sa skončila roku 1950.
- Predĺžená bola električková trať do Karlovej Vsi až po reštauráciu Riviéra v súvislosti so zdvojkoľajnením tejto trate.

ZDROJ : 100 rokov električiek v Bratislave